Vo štvrtok ráno som s tatom vyrazil na prvé kolo Európskeho pohára do slovinskej Kranjskej Gory. Po 5 hodinovej ceste sme konečne prišli do strediska. Zaparkovali sme a hneď ku nám bežal týpček. Vedel som, že bude chcieť peniaze. V rozhovore mi povedal, že môžeme stáť dole, ale kontroluje to tam polícia a mohli by sme tam mať problémy. Nakoniec sme sa dohodli, že nám hore vyhradí miesto a môžeme campovať tam. 1 štvorcový meter – 6 eur, dobrý deal nie? … hmm ani nie. Rozložili sme sa a začalo pršať. Prvá výhra víkendu bola, že som mal wifi a elektriku hneď pri aute. Takže štvrtok strávený na sociálnych sieťach. Čakali sme ešte Martina Lébla, ktorý išiel z Čiech. Po informácii, že mu zostáva ešte 500 km som išiel radšej spať. Samozrejme pršalo odkedy sme prišli.
Išli sme takto naložení.
Piatkové ráno bolo dosť chladné a mokré. Niečo som zraňajkoval a spojil sa s Rasťom Baránkom. Keďže som mal wifi, tak žiadny problém. Rastík ma čakal na registrácii. Regli sme sa a išli šťastní a s dobrou náladou na Track Walk, no tá nás rýchlo prešla. S igelitami sme sa vybrali na lanovku. Samozrejme som ho netrafil pod riť a musel som to tuniť na lanovke. Počas jazdy začalo pršať … a to chceš! Po cca 15 minútach prichádzame na štart. Porobíme nejaké selfíčka a ideme nato. Prvých 100 metrov Pohoda jahody, iba štrková cestička, ktorú zakončovala pravá točka. Za točkou hneď prvé prekvapenie, pri ktorom sme sa riadne opustili a nechápavo krútili hlavou. Perfektné šikmé korene, ktoré zakončoval menší lievik do pravej točky. Trošku nábeh hore a lavý swichback, po ktorom boli koľaje hlboké po kotúč. Potom super výskok do ešte väčších koreňov z ešte lepšieho šikmého koreňa. Hneď za týmto bolo esíčko, ktoré bolo jeden veľký UNREAL. Konečne výskok na lúku a pasáž veľkých klopeniek cca 20 sekúnd. Dostávame sa do ďalšieho lesa. Samozrejme aj ten bol plný koreňov. Začiatok sa ako tak dal. Potom sa dostávame do asi najťažšej pasáže celej trate. Obrovský koreňový strmáčik. Samozrejme asi jediná normálna stopa bola hneď rovno, no skrývala ako všetky iné veľa klzkých koreňov, ktoré sa nachádzali v hlbokých drážkach. Potom pravá točka, v ktorej sa zase nachádzala drážka hodná domáceho akvária pre rybičky. Ako bonus si sa musel trafiť na mostík cez potôčik. Nasledoval pekný „príjemný“ výšlapík na medzičas. Jo už sme v pólke, postupujeme ďalej. Druhý skok celej dráhy bol príjemný step-up, po ktorom bolo treba ísť celkom na brzdy. Pár super korieňkov, ktoré obklopovala masa ožinenkovaných stromov. Super rýchle schodíky a zakončili to dve točky v strmine, boli z čistého skla, takže sa dalo na nich super brzdiť 😀 Posledný les bola iba rašelinka a na konci riadny pumptrack, ktorý zas nikto nevedel prejsť. Do cieľa sa išla super rovinka. Proste celé ZLE. No nič ideme trénovať. Nahodil som si môj MOTORKO blatník. S Martinom Leblom sme išli hore. Martin išiel naslepo, ja som vedel o čo sa jedná. Pustil som to tam na pangharta a nerýpal sa stým. V konečnom dôsledku len dobre, aspoň som nemal čas premýšľať o tom. Dostali sme sa po medzi čas, kde samozrejme bola red flag(za celé 3 dni jazdenia bola stále a všade). Martin sa ma rýchlo pýta, či ideme skákať step-up, ani som nestihol niečo povedať a už mi iba hovorí: „jasne vole narvem to tam.“ Skočili sme si na pohodu, korienky za tým sme dali tiež. Zatiaľ to vyzerá tak, že opúšťák z track walku bol zbytočný. Prechádzame posledný les. Dávame ešte 2 jazdy, v ktorých preskakujeme aj korene a ideme jesť a spať.
Prekvapko nás čakalo, keď sme prišli do lesa.
Áno, presne tieto plášte som nepotreboval. A ešte jedno Áno, všetky sú MAXXIS. 😉
V sobotu to bolo už lepšie, dali sme jazdu, ale čakať hodinu radu na lanovku a potom hodinu na štart … žiadna výhra. Tak sme počkali na TOP tréning, v ktorom sme boli obaja. Tam sme pekne jazdili skoro sami a nikde nečakali. Dávame si pár jázd. Cítim, že dnes mi to ide a drtím techniku čím ďalej, tým lepšie. Prišiel čas kvalifikácie. Štartoval som posledný. Pri umývaní bicykla za mnou prišiel chalan a hovorí, že ma videl a že idem pekne. Pýtal sa na pár stôp, či sú ťažké, že on štartuje predo mnou. Hovorí mi: „keby ma náhodou dobehneš, tak zakrič.“ Celkom zvláštny pocit, keď za vami príde o rok starší chalan a toto vám povie. Stojím na štarte a sústreďujem sa na štart. Jazda mi celkom vyšla, nešiel som žiaden hrot. Po príchode do cieľa počujem, že som prišiel štvrtý. Pomyslel som si, šak Pohoda jahoda a išiel sa prezliecť. Vybehol som ešte na trať počekovať stopy a povzbudzovať slovenských pretekárov. Po 2 hodinovej prechádzke som sa dostal do posledného lesa, kde som chcel fandiť Martinovi. Už prichádza, v diaľke vidím jeho dres. Išiel pekne až po výjazd, kde trafil strom a išiel k zemi. Do cieľa prišiel na 35. mieste. Nikto nemá radosť, keďže v nedeľu môžu bojovať o bedňu iba tí, ktorí sa kvalifikovali do 30.miesta. Umývam bicykel, večeriam a spím.
S Purple Harry to ide jedna radosť. Trošku mentolu pre lepšiu regeneráciu.
Prichádza nedeľa – RACE DAY. Môžeme si dopriať spánok, kedže TOP tréning sa začínal trošku neskôr. Vyrážame na trať. Už bola dosť suchá. Niektorí prezúvali na suché plášťe. Ja som zostal verný MAXXIS SHORTY. Dali sme si 3 jazdy. Naobedoval som sa, pripravil a pomaly sa balil hore.
CTM Mons 27.5 je ready.
Na lanovke si ešte prechádzam v pamäti trať. Štartoval som v poslednej 5ke. Zahriaty a nabudený prichádzam na štart. Prvých pár metrov prvého lesa prebehlo super. Až pri výjazde som prepálil výskok pred koreňmi. Dopadol som na ne a oni to už zariadili do stromu. Rýchlo sa vyťahujem, naskakujem a snažím sa to dohnať. Čím viac to tlačím, tým viac chýb robím. Čas som si zlepšil o 12 sekúnd, ale stačilo to až na 7. miesto.
Presne ten pravý som objal.
Sklamaný odchádzam pri karavan. Balím a ideme domov. Aspoň som vyjazdil nejaké body.
Týmto sa chcem poďakovať www.pevacar.sk za vypožičanie karavanu, v ktorom som tieto 4 dni prebýval. A tatovi za to, že sa o mňa tento závod celý ten čas staral.
vx6r3z